Júnová vedecká kaviareň bola venovaná aktuálnej téme, a tou sú kliešte. Kliešte sú pre väčšinu z nás postrachom, máme obavy z chorôb, ktoré môžu prenášať. Snažíme sa im vyhýbať, chránime sa pred nimi a hľadáme spôsoby ako sa ich čo najskôr zbaviť. Ale sú ľudia, ktorí kliešte študujú a vedia aj v kliešťovi nájsť zaujímavé a dobré stránky, dokonca ich dokážu aj obhajovať. Do júnovej kaviarne prijal pozvanie jeden z takýchto „advokátov“, popredných kliešťológov, košičan Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., ktorý nás roky neúnavne o živote kliešťov vzdeláva, a život kliešťov popularizuje. Problematika kliešťov nie je zďaleka jedinou oblasťou jeho záujmu, no vďaka jeho početným popularizačným a mediálnym vystúpeniam si ho mnohí spájajú hlavne s nimi.

Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. je slovenský parazitológ a dlhoročný propagátor vedy na Slovensku. Vo výskume sa špecializuje na ekológiu a epidemiológiu kliešťov strednej Európy v podmienkach klimatickej zmeny. Od roku 1989 pôsobí v Parazitologickom ústave SAV v Košiciach, deväť rokov bol riaditeľom ústavu a taktiež členom Predsedníctva SAV. Dočasne pôsobil aj ako externý učiteľ na Katolíckej univerzite v Ružomberku, PrirF UK v Bratislave a v Poľskej Poznani na Fakulte veterinárnej medicíny. V súčasnosti pôsobí na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach ako vedúci projektu APVV a na UPJŠ ako člen vzdelávacieho projektu s Ukrajinou. V roku 2023 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy a ocenenie Vedecká osobnosť SAV. Medzi jeho dlhoročné záľuby patrí turistika, amatérske fotografovanie, obdivovanie krás Slovenska a dnes už len spomienky na rybárčenie.

Doc. peťko predniesol tému zo života kliešťov netradičnou formou súdneho procesu, ktorí učastníkov zaujal aj pobavil. Kto prišiel neľutoval. Opäť. 

Májová vedecká kaviareň v Košiciach opäť privítala RNDr. Imricha Baráka, DrSc. z Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i., jedného z najvýznamnejších slovenských molekulárnych biológov a dlhoročného odborníka na výskum baktérií. Prednášajúci sa vo svojej vedeckej práci venuje najmä modelovému organizmu Bacillus subtilis, na ktorom vedci skúmajú základné procesy fungovania života na bunkovej úrovni.

Prednáška sa zamerala na fascinujúci svet proteínov a proces sporulácie – mechanizmus, ktorým baktérie dokážu vytvárať mimoriadne odolné spóry schopné prežiť nepriaznivé podmienky. Poslucháči sa dozvedeli, prečo je poznanie štruktúry proteínov kľúčové pre pochopenie ich funkcie a aké možnosti otvára v medicíne či biotechnológiách. Prednášajúci zároveň vysvetlil, ako vedci dnes určujú trojrozmerné štruktúry proteínov pomocou umelej inteligencie a špičkových experimentálnych zariadení vrátane synchrotrónov a European XFEL v Hamburgu.

Prednáška nadviazala na predchádzajúce vystúpenie Imricha Baráka v Košiciach, počas ktorého predstavil biologické procesy prebiehajúce v baktériách. Tentoraz ponúkol pohľad na metódy a technológie, ktoré umožňujú skúmať tieto zložité deje až na úrovni jednotlivých molekúl a proteínov.

Text: Martin Ferenc

Anotácia prednášky:

Anotácia prednášky:Bacillus subtilis je medzinárodne uznávaný modelový organizmus, ktorého fyziológia, biochémia a genetika sú študované niekoľko desaťročí. Tento organizmus sa intenzívne využíva na štúdium mechanizmov bunkového delenia a hlavne diferenciačného procesu, nazývaného sporulácia. V prípade procesu sporulácie vznikajú veľmi rezistentné spóry, ktoré sú schopné prežiť nepriaznivé podmienky a potom vyklíčiť. Táto vlastnosť spór môže byť hrozbou pre človeka ale môže byť aj výhodou. Poznanie 3D štruktúry spórových proteínov je dôležité nielen na pochopenie ich funkcie ale aj na priame využitie v medicíne a v biotechnológiách. Ako sa určuje štruktúra proteínov pomocou umelej inteligencie, difrakcie na synchrotrónoch alebo najväčšom laseri na svete (na European XFEL-i v Hamburgu) bude dôležitou súčasťou prednášky.

FOTO: Martin Ferenc

Aprílová vedecká kaviareň v Košiciach patrila histórii, vede aj zaujímavostiam zo zákulisia najprestížnejšieho vedeckého ocenenia sveta. V stredu 29. apríla 2026 zavítal do malej kinosály Tabačky Mgr. Martin Venhart, DrSc., predseda Slovenskej akadémie vied a vedecký pracovník Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., ktorého košické publikum pozná ako výraznú vedeckú osobnosť aj skúseného popularizátora vedy.

Prednáška sa venovala vzniku Nobelových cien, životu ich zakladateľa Alfreda Nobela aj mechanizmu výberu laureátov. Martin Venhart priblížil historické okolnosti vzniku ocenenia, predstavil jednotlivé kategórie Nobelových cien a vysvetlil, akým spôsobom prebieha nominačný a hodnotiaci proces. Popri významných vedeckých objavoch zazneli aj príklady laureátov, ktorí zásadne ovplyvnili medicínu, fyziku, literatúru či mierové iniciatívy.

Veľký priestor dostali aj menej známe momenty z histórie Nobelových cien – kontroverzné rozhodnutia, osobné príbehy ocenených vedcov či rôzne tradície spojené so slávnostným ceremoniálom v Štokholme. Prednášajúci priblížil aj viaceré zaujímavosti zo zákulisia udeľovania cien a s typickým humorom a nadhľadom predstavil detaily, ktoré sa bežne do vedeckých článkov nedostanú.

Martin Venhart je medzinárodne uznávaný experimentálny jadrový fyzik, ktorý pôsobí aj v Európskom laboratóriu časticovej fyziky CERN. Napriek pracovnej vyťaženosti spojenej s vedením Slovenskej akadémie vied sa dlhodobo venuje popularizácii vedy a pravidelne prednáša verejnosti v rôznych mestách Slovenska. Košické vedecké kaviarne patria medzi podujatia, kam sa opakovane vracia a kde si jeho vystúpenia stabilne nachádzajú početné publikum.

Anotácia prednášky:

Pozrieme sa na vznik ocenenia Nobelova cena a na život jeho zakladateľa Alfreda Nobela. Vysvetlíme, ako prebieha výber a udeľovanie ocenení. Predstavíme jednotlivé kategórie Nobelových cien a ich význam. Spomenieme viacerých významných laureátov, ktorí zásadne ovplyvnili vedu, literatúru či mierové procesy. Zastavíme sa aj pri kontroverzných rozhodnutiach, ktoré vyvolali diskusie. Priblížime zákulisie ceremoniálu a tradície spojené s udeľovaním cien. A nevynecháme ani zaujímavosti zo slávnostného večera, vrátane rób kráľovnej Silvie.

Marcová vedecká kaviareň v Košiciach otvorila tému, ktorá sa dotýka veľkej časti spoločnosti, no zároveň zostáva do značnej miery nepochopená. V stredu 25. marca 2026 privítala malá kinosála v Tabačke Igora Riečanského z Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i., v Bratislave, ktorý sa vo svojej vedeckej práci venuje výskumu psychických procesov z pohľadu behaviorálnej neurovedy.

Prednáška ponúkla systematický pohľad na súčasný stav poznania v oblasti duševného zdravia a psychických porúch. Igor Riečanský priblížil, aké faktory sa podieľajú na vzniku narušeného fungovania ľudskej psychiky a aké výzvy stoja pred vedou pri ich skúmaní. Zdôraznil, že napriek výraznému pokroku v neurovedách a medicíne zostáva množstvo otázok otvorených – od presného pochopenia biologických a environmentálnych príčin až po limity diagnostiky a liečby.

Pozornosť venoval aj tomu, ako sa psychické poruchy skúmajú z pozície výskumníka – teda nie priamo v klinickej praxi, ale prostredníctvom experimentálnych prístupov, práce s dobrovoľníkmi a analýzy behaviorálnych a fyziologických dát. Publikum tak získalo ucelenejší obraz o tom, ako sa vedecké poznanie v tejto oblasti vytvára, aké sú jeho možnosti, ale aj hranice.

Malá kinosála v Tabačke bola opäť zaplnená a prednáška prirodzene vyústila do diskusie, v ktorej zaznelo viacero otázok od divákov. Podujatie tentoraz moderoval Pavol Szabó z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., ktorý v úvode Igora Riečanského predstavil a po prednáške viedol následnú diskusiu. Marcová vedecká kaviareň tak priniesla odborný, no zároveň zrozumiteľný pohľad na komplexnú problematiku duševného zdravia a potvrdila trvalý záujem verejnosti o témy presahujúce hranice prírodných vied.

Text: Martin Ferenc

Stručná anotácia prednášky:

Psychickými poruchami trpí približne každý šiesty obyvateľ Slovenska a predstavujú celospoločenský problém. Prednáška ponúkne pohľad na aktuálny stav vedeckého poznania v oblasti duševného zdravia a jeho porúch. Zameria sa na syntézu poznatkov o príčinách narušeného fungovania ľudskej psychiky a otvorené otázky, na ktoré súčasná veda hľadá odpovede. Priblíži faktory ovplyvňujúce vznik psychických porúch, možnosti aj limity ich diagnostiky a liečby. Cieľom je poskytnúť odborný, no zrozumiteľný základ pre lepšie porozumenie komplexnej problematike duševného zdravia.

Foto: Martin Ferenc

Februárová vedecká kaviareň v košickej Tabačke priniesla pohľad do sveta, ktorý je síce voľným okom neviditeľný, no zásadne ovplyvňuje život na Zemi. V stredu večer sa malá kinosála zaplnila návštevníkmi, ktorí prišli počúvať prednášku RNDr. Imricha Baráka, DrSc., riaditeľa Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i., v Bratislave, dvojnásobného vedca roka a medzinárodne uznávaného odborníka v oblasti mikrobiológie.

Prednáška priblížila neobyčajný svet baktérií, najmä modelového mikroorganizmu Bacillus subtilis, ktorý vedci používajú na skúmanie základných procesov života. Hoci ide o mikroskopický organizmus žijúci bežne v pôde, jeho schopnosti sú prekvapivo komplexné. Baktéria dokáže napríklad presne „rozhodnúť“, kde sa má bunka rozdeliť, ako reagovať na nedostatok živín či ako prežiť nepriaznivé podmienky vytvorením mimoriadne odolnej spóry. Práve procesy ako bunkové delenie, diferenciácia a sporulácia sú predmetom dlhoročného výskumu tímu Imricha Baráka.

Prednášajúci vysvetlil aj širší význam takéhoto základného výskumu. Štúdium mechanizmov, ktoré riadia delenie bakteriálnych buniek alebo ich programovanú bunkovú smrť, môže pomôcť pri vývoji nových liečiv. Ak sa totiž podarí narušiť procesy nevyhnutné pre život baktérie, možno tým zastaviť rast patogénnych mikroorganizmov alebo ich prinútiť, aby sa „zničili“ vlastnými mechanizmami.

Zaujímavou časťou prednášky bolo, ako baktérie komunikujú a reagujú na prostredie. Pomocou chemických signálov dokážu „zistiť“, koľko ich je v okolí, a podľa toho prispôsobiť svoje správanie. V extrémnych podmienkach môžu dokonca prejsť do zvláštneho stavu, v ktorom prakticky zastavia svoje životné procesy a dokážu prežiť aj veľmi nepriaznivé podmienky.

Publikum zaujala aj časť venovaná vedeckým objavom a diskusiám vo vedeckej komunite. Výskum tímu z Ústavu molekulárnej biológie napríklad prispel k objasneniu pôvodu takzvaných bakteriálnych nanotubulov, o ktorých sa dlho predpokladalo, že slúžia na komunikáciu medzi bunkami. Ukázalo sa však, že často ide o štruktúry vznikajúce pri poškodení buniek. Bol to objav, ktorý vyvolal živú odbornú debatu. Vedecká kaviareň v Košiciach tak opäť ukázala, že aj témy zdanlivo vzdialené každodennému životu dokážu byť mimoriadne pútavé a odhaliť fascinujúce mechanizmy fungovania živého sveta.

Text: Martin Bystriansky

Foto: Martin Bystriansky

Témou januárovej kaviarne bol ľudský mozog. Otázka či ho dokážeme pochopiť, či táto najzložitejšia známa forma hmoty je schopná pochopiť vlastnú zložitosť zamestnáva nielen biológov a počítačových expertov, ale aj filozofov, a to v podstate už od čias antiky. Tento zložitý problém ľudstva nám prišiel popísať vedec a popularizátor vedy, ktorý má určite vzdelanie, kvalifikáciu aj skúsenosti na to aby sa s takýmto problémom kvalifikovane popasoval, MUDr. Mgr. Tomáš Hromádka, PhD. z Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. v Bratislave.

Dr. Hromádka vyštudoval nie jednu, ale tri vysoké školy na Karlovej univerzite v Prahe (Všeobecné lekárstvo, Psychológia, Teoretická informatika), doktorandské štúdium absolvoval na kvalitnom pracovisku v New Yorku v USA, kde aj určitý čas pracoval. Je jedným z tých, ktorí sa napriek sľubne rozbehnutej kariére v zahraničí vrátili na Slovensko. Dr. Hromádka tu našiel svoju uplatnenie na Neuroimunologickom ústave SAV, kde pracuje ako vedúci Oddelenia systémových neurovied. Okrem vedeckej práce je Dr. Hromádka už druhé funkčné obdobie členom Predsedníctva SAV, v tomto funkčnom období je Podpredsedom SAV pre vedu, výskum a inovácie. Popri všetkých týchto dôležitých povinnostiach je aj zapáleným popularizátorom vedy, pravidelne sa zúčastňuje kurzov pre mládež, ochotne prednáša a diskutuje, čoho dôkazom je aj naša kaviareň.

Anotácia kaviarne: Mozog sme my. Je to náš najcennejší orgán, ktorý riadi to, čo robíme, ako cítime a myslíme. Ako však mozog zabezpečí, aby sme videli, počuli, hýbali sa, rozmýšľali? Pozrieme sa na to, ako mozog pracuje, a povieme si, ako ho vlastne dokážeme skúmať a spoznávať. A uvidíme, či to stačí na to, aby sme niekedy aj pochopili, ako náš mozog vlastne funguje.

Foto: Martin Ferenc

Posledná vedecká kaviareň v roku 2025 mala v Tabačke nezvyčajne sladkú, no zároveň výrazne vedeckú príchuť. V stredu 17. decembra zaplnili návštevníci malú kinosálu, aby si vypočuli prednášku Ing. Juraja Majtána, DrSc., MBA, FIFST z Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i. v Bratislave, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu biologických a liečivých vlastností medu.

Prednáška ukázala, že med nie je len tradičnou potravinou či domácim „liekovým“ prostriedkom, ale komplexnou biologickou látkou, ktorej účinky možno presne analyzovať a vedecky overovať. Prednášajúci priblížil rozdiely medzi bežným konzumným medom a medicínskym medom, ktorý sa využíva v klinickej praxi, najmä pri liečbe chronických a infikovaných rán. Publikum sa dozvedelo, aké vlastnosti musí med spĺňať, aby bol vhodný na medicínske použitie, aké testy kvality podstupuje a prečo niektoré druhy medu vykazujú silné antimikrobiálne účinky aj tam, kde zlyhávajú antibiotiká.

Súčasťou prednášky bol aj pohľad na cestu medu „od úľa po laboratórium“ – od podmienok jeho vzniku, cez spracovanie a analýzu, až po konkrétne využitie v zdravotníctve. Nechýbali praktické odporúčania, ako rozpoznať kvalitný med a na čo si dať pozor pri jeho výbere. Prednáška sa stretla s veľkým záujmom publika a po jej skončení nasledovala dlhá a živá diskusia plná otázok. Vedecká kaviareň tak opäť potvrdila, že aj témy blízke každodennému životu môžu ponúknuť prekvapivo hlboký a zaujímavý vedecký pohľad a stať sa príjemným, no zároveň podnetným zakončením roka.

Text: Martin Ferenc

Foto: Martin Ferenc

Novembrová vedecká kaviareň patrila geografii a moderným technológiám, ktoré menia spôsob, akým sledujeme našu planétu. Vo štvrtok 27. novembra 2025 privítala Tabačka – tentoraz v sále Black Box – geografa a popularizátora vedy Mgr. Miloša Rusnáka, PhD. z Geografického ústavu SAV, v. v. i., v Bratislave. Išlo o prvé geografické vystúpenie v šestnásťročnej histórii košických vedeckých kaviarní.

Prednáška sa sústredila na environmentálny monitoring z vesmíru aj z nízkych výšok. Satelity, lietadlá a drony boli predstavené ako nástroje, ktoré umožňujú presné sledovanie zmien krajiny, hodnotenie stavu lesov, sledovanie dopadov prírodných katastrof či detailné mapovanie biotopov. Publiku sa priblížilo, ako jednotlivé technológie dopĺňajú pohľad na planétu – od rozsiahlych globálnych dát až po presné lokálne snímky z dronov.

Miestnosť bola zaplnená, čo len potvrdilo záujem o tému. Prezentácia ponúkla veľké množstvo obrazového a dátového materiálu, ktorý pomohol ukázať technológie v praktických príkladoch. Po skončení prednášky nasledovala dlhá diskusia s viacerými otázkami z publika, ktoré sa dotýkali využiteľnosti monitoringu v ochrane prírody, pri mapovaní krajiny aj pri riešení aktuálnych environmentálnych problémov.

Text: Martin Ferenc

Foto: Martin Ferenc

Októbrová Vedecká kaviareň v košickej Tabačke patrila humanitným vedám. Mgr. Patrícia Fogelová, PhD., zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, predstavila svoj výskum zameraný na obdobie nacistickej okupácie Košíc v rokoch 1944 – 1945. Prednáška s názvom „Konal som ako človek, ktorý chcel pomôcť… Na čo sú nám príbehy odvahy z obdobia druhej svetovej vojny?“ priblížila poslucháčom projekt realizovaný na ústave v rokoch 2023 – 2024, zameraný na spracovanie prameňov, ktoré odhaľujú osobné príbehy, rozhodnutia a morálne dilemy ľudí žijúcich v tomto období.

Prednášajúca poukázala na to, že poznanie lokálnych dejín má nezastupiteľné miesto v chápaní minulosti, pretože umožňuje lepšie porozumieť konkrétnym osudom a spoločenským súvislostiam, ktoré sa za všeobecnými historickými faktami často skrývajú. Prítomným priblížila viacero archívnych materiálov a autentických svedectiev, ktoré mapujú každodenný život v okupovaných Košiciach, a otvorila diskusiu o tom, prečo je dôležité tieto príbehy pripomínať aj dnes.

Malá kinosála Tabačky bola opäť zaplnená návštevníkmi, ktorí si napriek súbežnému programu v košickom kultúrnom centre opäť našli cestu na vedeckú kaviareň. Prednáška poskytla hlbší pohľad na obdobie druhej svetovej vojny v Košiciach – témy, ktoré v školskom vyučovaní často zostávajú len v celonárodnom či globálnom kontexte.

Foto: Martin Ferenc

Septembrová vedecká kaviareň v košickej Tabačke privítala Ing. Martu Šoltésovú Prnovú, PhD., z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i., v Bratislave. Prednáška s názvom Alchýmia modernej doby: Od jedov k liekom ponúkla poslucháčom pohľad do fascinujúceho sveta farmakológie, kde sa látky s jedovatými účinkami menia na liečivá zachraňujúce životy.

Dr. Šoltésová Prnová sa dlhodobo venuje výskumu glukotoxicity a farmakoterapie pokročilých diabetických komplikácií. Je spoluobjaviteľkou látky cemtirestat, ktorá pôsobí ako prevencia sekundárnych komplikácií cukrovky, spoluautorkou troch patentov a viac ako troch desiatok vedeckých článkov v kvalitných vedeckých časopisoch. Okrem výskumu pôsobí aj pedagogicky na Slovenskej technickej univerzite, kde so študentmi vyvíja QSAR modely na predikciu toxicity, vrátane webového nástroja MLTOX na predikciu fototoxicity.

Vo svojej prednáške priblížila vývoj moderných liekov z pohľadu toxikológie – tej „škaredej sestry farmakológie“, ktorá skúma negatívne účinky látok na ľudský organizmus. Na príkladoch z histórie ukázala, ako látky, ktoré kedysi zabíjali, prispeli k rozvoju medicíny a pomohli položiť základy dnešného poznania. Diskutovala o tenkej hranici medzi liekom a jedom, ako dávkovanie rozhoduje o účinku látky a taktiež ako do vývoja nových liekov čoraz viac vstupuje umelá inteligencia.

Malá kinosála bola počas večera zaplnená návštevníkmi, ktorí so zaujatím počúvali výklad prednášajúcej. Po prednáške nasledovalo niekoľko otázok z publika, ktoré ocenilo zrozumiteľný a pútavý spôsob, akým Dr. Šoltésová Prnová predstavila náročnú tému. Zaznelo viacero poďakovaní za inšpiratívnu a obohacujúcu prednášku, ktorá ukázala, že témy spojené s jedmi a liekmi môžu byť nielen poučné, ale aj mimoriadne pútavé.

Text: Martin Ferenc

Foto: Martin Ferenc

© Copyright 2026 Košické vedecké kaviarne