Júnová vedecká kaviareň bola venovaná aktuálnej téme, a tou sú kliešte. Kliešte sú pre väčšinu z nás postrachom, máme obavy z chorôb, ktoré môžu prenášať. Snažíme sa im vyhýbať, chránime sa pred nimi a hľadáme spôsoby ako sa ich čo najskôr zbaviť. Ale sú ľudia, ktorí kliešte študujú a vedia aj v kliešťovi nájsť zaujímavé a dobré stránky, dokonca ich dokážu aj obhajovať. Do júnovej kaviarne prijal pozvanie jeden z takýchto „advokátov“, popredných kliešťológov, košičan Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., ktorý nás roky neúnavne o živote kliešťov vzdeláva, a život kliešťov popularizuje. Problematika kliešťov nie je zďaleka jedinou oblasťou jeho záujmu, no vďaka jeho početným popularizačným a mediálnym vystúpeniam si ho mnohí spájajú hlavne s nimi.
Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. je slovenský parazitológ a dlhoročný propagátor vedy na Slovensku. Vo výskume sa špecializuje na ekológiu a epidemiológiu kliešťov strednej Európy v podmienkach klimatickej zmeny. Od roku 1989 pôsobí v Parazitologickom ústave SAV v Košiciach, deväť rokov bol riaditeľom ústavu a taktiež členom Predsedníctva SAV. Dočasne pôsobil aj ako externý učiteľ na Katolíckej univerzite v Ružomberku, PrirF UK v Bratislave a v Poľskej Poznani na Fakulte veterinárnej medicíny. V súčasnosti pôsobí na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach ako vedúci projektu APVV a na UPJŠ ako člen vzdelávacieho projektu s Ukrajinou. V roku 2023 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy a ocenenie Vedecká osobnosť SAV. Medzi jeho dlhoročné záľuby patrí turistika, amatérske fotografovanie, obdivovanie krás Slovenska a dnes už len spomienky na rybárčenie.
Doc. peťko predniesol tému zo života kliešťov netradičnou formou súdneho procesu, ktorí učastníkov zaujal aj pobavil. Kto prišiel neľutoval. Opäť.
V pondelok 20. júna 2022 sa v Košiciach po dlhých dvoch rokoch opäť uskutočnila obľúbená diskusia Vedecká kaviareň. Diváci a diváčky v sále Kina Úsmev privítali generálnu riaditeľku Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. prof. Silviu Pastorekovú, vedeckého riaditeľa Virologického ústavu BMC SAV, v. v. i. dr. Juraja Kopáčka a predsedu Vedeckej rady BMC SAV, v. v. i. a vedúceho oddelenia ekológie vírusov VÚ BMC SAV, v. v. i. dr. Borisa Klempu. Témou večera boli vírusy ako možná hrozba nášho storočia.
„Dva roky sme mali prestávku, ten maličký vírusík nás prinútil zamyslieť sa aj nad tým, čo je pre nás dôležité a čo nám chýba a ja som prišiel na to, že mi veľmi chýbajú vedecké kaviarne a vidím, že aj vám,“ povedal v úvode s úsmevom na perách organizátor podujatia dr. Ján Gálik z Neurobiologického ústavu BMC SAV, v. v. i., ktorý vyjadril veľkú radosť nad tým, že sa Vedeckú kaviareň podarilo opäť zorganizovať.
Ako ďalej pripomenul, vedecké kaviarne začali organizovať z troch dôvodov. Prvým z nich bola popularizácia vedy, ktorú vníma ako dôležitú súčasť práce každého vedca plateného z verejných zdrojov. Druhým dôvodom bola potreba vytvoriť priestor na tréning prezentácie vedeckých výsledkov ľudskou rečou a práve na takýchto akciách majú vedci a vedkyne podľa J. Gálika možnosť si to vyskúšať.
„Tým tretím dôvodom bolo, aby sme pojmu ‚celebrita‘ vrátili ten správny zmysel. Pretože hodnoty ľudí sú dnes trošku obrátené, všetci hostia, ktorých sme mali v minulosti v kaviarňach sú skutočnými celebritami,“ dodal J. Gálik, ktorý zároveň prítomnú trojicu hostí predstavil ako vedecké osobnosti, ktoré sa práve v pandemickej dobe stali aj mediálnymi celebritami.
Program pokračoval prednáškou Borisa Klempu, ktorý v úvode prostredníctvom niekoľkých obrázkov predstavil históriu pandémií. Diváci si tiež mohli preskúšať svoje vedomosti pri určovaní pôvodu chorôb. Doktor Klempa divákom vysvetlil aj delenie koronavírusov a ich charakteristiky.
„Koronavírusy, ktoré dnes už označujeme za ľudské, aj tie, ktoré považujeme za zoonotické majú v podstate všetky nejaký živočíšny pôvod. Veľmi často sú to práve netopiere alebo hlodavce. Aj pri bežných koronavírusoch nádchy sa podarilo identifikovať medzihostiteľov, ktorí v ich evolúcii zohrali nejakú rolu. Napríklad hovädzí dobytok alebo dromedáre. Aj z tohto sa dá tušiť, že smerujeme k tomu, aby sa aj z týchto vírusov (SARS-CoV-2) stali bežné ľudské koronavírusy,“ povedal B. Klempa a tiež pripomenul, že kým šírenie koronavírusu SARS sa v ľudskej populácii sa podarilo zastaviť, v prípade koronavírusu MERS sa stále objavujú nové prípady. „V tomto prípade sa z MERS-u stáva typická zoonóza, kedy sa väčšina ľudí infikuje práve od živočíšneho zdroja a následné šírenie z človeka na človeka je málo účinné,“ dodal.
B. Klempa v prednáške vysvetlil aj dôvod, prečo sa Covid nepodarilo zastaviť tak ako vírus SARS: „Ten najzákladnejší dôvod je rozdiel v orgánovej preferencii. Vírus SARS 1 bol schopný sa intenzívne množiť v pľúcach, kdežto v tom hrdle je množstvo toho vírusu veľmi malé. Z toho vyplýva, že infikovaní ľudia boli infekční a produkovali veľké množstvo vírusu až v čase, keď už boli veľmi chorí, väčšinou už aj hospitalizovaní. Vďaka tomu karanténne opatrenia veľmi dobre fungovali. Úplný opak je pri SARS-CoV-2, ktorý sa v obrovských množstvách množí už hneď od začiatku, dokonca ešte pred tým, než sa objavia prvé symptómy.“
Košičania a Košičanky využili príležitosť a po prednáške položili hosťom viacero zvedavých otázok. Publikum zaujímalo či bude potrebné zaočkovať sa aj štvrtou dávkou, ako sa im v čase pandemickej krízy spolupracovalo s politickými predstaviteľmi. Zaujímali sa aj o detaily virologickej práce, taktiež či je tabletková liečba ochorenia Covid-19 lepšia ako vakcinácia a či vírus naozaj mohol uniknúť z laboratória
„Nepriame dôkazy, ktoré naznačujú, že to bola zhoda okolností neustále pribúdajú. Všetko smeruje k tomu, že pandémia skutočne prepukla na tom trhu. Definitívnu odpoveď na to, či to bol upravený vírus, ktorý unikol nechtiac sa dozvieme asi len ak by sa niekto priznal. V tejto fáze to nie je inak vystopovateľné,“ skonštatoval B. Klempa, ktorý tiež dodal, že známe laboratórium vo Wu-Chane mal možnosť osobne navštíviť tesne pred jeho otvorením a popísal dojmy, ktoré z tejto návštevy mal.
Diváci a diváčky tiež ocenili prácu, ktorú virológovia odviedli počas pandémie a vyjadrili hrdosť na to, že na Slovensku máme svetových virológov, ktorí v časoch krízy podržali krajinu a pravdivo informovali verejnosť.
„My sme vlastne v tom sprostredkovaní informácií neboli osamotení. V čase prvej vlny vznikla iniciatíva Veda pomáha. Bola tam široká paleta odbornosti, po ktorej sme volali od začiatku, ktorá by mala byť blízka vláde, ktorá robí rozhodnutia. Aby o tom nerozhodovali iba epidemiológovia. Vždy sme diskutovali celé hodiny, ako by mali tie informácie prezentovať ľuďom a po čase sme pochopili, že je omnoho dôležitejšie komunikovať viac s ľuďmi ako s vládou, pretože oni sú tí, ktorí robia rozhodnutia, ako sa budú v tej pandémii správať,“ dodala S. Pastoreková.
Z vedeckej kaviarne vznikol aj videozáznam, ktorý si môžete pozrieť kliknutím na video umiestnené na konci textu.
Vesmírna sonda Európskej kozmickej agentúry Rosetta letela viac ako 10 rokov Slnečnou sústavou k svojmu cieľu – periodickej kométe 67P/Čuryumov-Gerasimenko. Kľúčovým momentom veľkého ambiciózneho projektu bolo pristátie na kometárnom jadre. V prednáške si pripomenieme základné ciele a priebeh experimentu, na príprave ktorého sa podieľalo aj Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Dozvieme sa tiež, čo dnes vedci vedia o kométach a ako projekt Rosetta prispel k našim poznatkom.
Zo všetkých zmyslov sa čuchu venuje azda najmenšia pozornosť, aj keď je z evolučného hľadiska jedným z najstarších zmyslov. Zohráva dôležitú úlohu v živote ľudí tým, že ovplyvňuje príjem potravy, reprodukciu a sociálne správanie, emócie, spomienky. Jeho dôležitosť si často uvedomia až ľudia, ktorým sa čuch zhorší, alebo o neho prídu. Zmeny čuchových schopností môžu signalizovať mnohé závažné ochorenia.
Život vytvoril na Zemi tie najúžasnejšie formy. Oceniť význam súčasného 1% tejto historickej biodiverzity vyžaduje pochopiť jeho 3.5 miliardy rokov dlhú schopnosť adaptácie a rekonštrukcie po katastrofických vymieraniach. Na túto detektívnu úlohu sa podujali paleobiológovia s asistenciou najmodernejších analytických technológií. Moderná paleontológia zavítala i do Košic a zaznamenala hneď niekoľko významných medzinárodných úspechov. V tejto prednáške otvoríme po prvýkrát okná praveku dokorán a nazrieme do niekoľkých významných období, ktoré dali pozemskému životu novú podobu. Budeme stopovať najstaršie organizmy – preskúmame rybonožce, ktoré sa odvažili vykročiť na suchú zem – prenikneme do sveta operených dinosaurov – a odhalíme nové skutočnosti o evolúcii človeka. Pozývam vás na Vianočnú cestu do praveku!
Zhruba pred dvesto rokmi objavili ľudia pod zemou energetickú špajzu. Začali ju s chuťou vyjedať pričom radikálne stučneli (z približne jednej miliardy na dnešných sedem). Naviac v domnienke, že zásob vhodnej energie je dosť, zleniveli v hľadaní alternatív a venovali sa viac svojmu vlastnému komfortu. Špajza sa však postupne vyprázdňuje a následky nášho prejedania zanechávajú v okolí také silné stopy, že ak sa zavčasu nespamätáme a znova nezačneme usilovne pracovať, radikálnemu chudnutiu sa nevyhneme. A možno je aj neskoro. Naše správanie treba preto okamžite radikálne prehodnotiť, pričom technický pokrok stále dáva dobré predpoklady na to, aby sme za uspokojivé pohodlie nemuseli v budúcnosti zaplatiť privysokú cenu.
Prednáška bude venovaná paradoxu spočívajúcom v našej úpornej snahe po rastúcom komforte, ktorá však s vysokou pravdepodobnosťou vyústi do extrémnych environmentálnych problémov. Bude zameraná najmä na problémy získavania a využívania vhodnej energie potrebnej na život ľudstva z pohľadu jej dlhodobého zabezpečenia, ktoré súčasne musí garantovať, že ľudstvo prežije aj z pohľadu iných environmentálnych aspektov. Z hľadiska udržateľnosti posúdime rôzne koncepty zabezpečovania ľudstva potrebnou energiou – od fosílnych palív, cez technický metanol, solárnu elektrinu, „zelený amoniak“ alebo technický vodík. Na praktických príkladoch budú znázornené niektoré zaujímavé technické riešenia uskladňovania slnečnej energie vyvíjané na Slovensku, ktoré môžu prispieť k znižovaniu našej závislosti na fosílnych palivách.
Košické sídlisko Luník IX je vo verejnom povedomí vnímaný ako symbol zlyhaných pokusov o integráciu rómskeho obyvateľstva do majoritnej spoločnosti a ako synonymum zdevastovaného mestského geta obývaného asociálmi. Ohľadne vzniku tohto sídliska a jeho premene na rasové geto sa v majoritnej spoločnosti ujal všeobecne rozšírený naratív, že „najkrajšie košické sídlisko pri lese“, ktoré mali okrem Rómov obývať aj policajti a vojaci, napokon zničili tí prví z nich. Čo z toho je mýtus a čo realita? Prednáška bude spojená s diskusiou, na ktorej budú osobitne vítané názory súčasníkov na problém Luníka IX a spomienky pamätníkov.
Technécium patrí medzi chemické prvky, ktorých existenciu predpovedal D. I. Mendelejev na základe periodického zákona. Napriek tomu unikalo všetkým pokusom o objavenie až do roku 1937 kedy ho objavil Emilio Segré analýzou deflektora cyklotrónu. Je to preto, lebo technécium nemá ani jeden stabilný izotop, a v zemskej kôre sa nachádza len v minimálnych množstvách. Všetky izotopy sú rádioaktívne a žijú maximálne milióny rokov. Napriek tomu našlo rozsiahle uplatnenie v nukleárnej medicíne a pomáha nám aj zodpovedať otázky pôvodu chemických prvkov vo vesmíre. V prednáške sa pozrieme na neúspešné pokusy o jeho objav v 19. storočí, na samotný postup identifikácie v 20. storočí, na jeho praktické použitie v medicíne, na to čo nám hovoria technéciové hviezdy. Apropos, ako to, že sa v zemskej kôre nachádza technécium keď vek Zeme je približne 4,5 miliárd rokov? Prečo sa dávno nerozpadlo? Aj túto otázku sa pokúsime zodpovedať.
Iste sa všetci zhodneme, že jednou z priorít ľudstva a modernej spoločnosti je udržať čisté a zdravé životné prostredie pre budúce generácie. Samozrejme, táto téma je značne obsiahla a zahŕňa širokú škálu ľudských činností a aktivít. V prednáške predstavím, oblasti, kde záchyt a uskladnenie plynov v nanopórovitých látkach sa stáva stále dôležitejšou technológiou, s aplikáciami od energie a životného prostredia až po biológiu a medicínu. Sústredím na problematiku redukcie množstva skleníkových plynov v atmosfére, ktorá úzko súvisí s účinnejším a ekonomickejším záchytom oxidu uhličitého, ale aj s rýchlejším zavádzaním čistých technológií, akými sú napríklad vodíkové technológie, v automobilovom alebo energetickom priemysle.
Prednáška a beseda bude o dvoch témach – porovnanie súčasných počítačov a ľudského mozgu, a možnosti a formy komunikácie mozgu s počítačom. Mozog je často prirovnávaný k počítaču, a nervové bunky k jeho súčiastkam, tranzistorom. Je to ale oveľa zložitejšie. Už každá nervová bunka je vlastne samostatným počítačom, a mozog je užasným superpočítačovým centrom, aké zatiaľ v technickom svete nemá obdobu. Mozog komunikuje pomocou elektrických impulzov, čo dáva možnosť vytvorenia prepojenia (interfejsu) medzi informáciami tvorenými v mozgu na jednej a počítačom na strane druhej. To má význam pre zdokonaľovanie ľudských schopností (kyborgovia), ale napr. v oblasti protetiky pri návrhu a konštruckii inteligentných protéz.
© Copyright 2026 Košické vedecké kaviarne